Tie Man akadémia časť 2.: Etiketa stolovania
Či už idete na pracovný obed, na oslavu narodenín, na ples, alebo na prvé rande do reštaurácie, je dôležité, aby ste poznali základnú etiketu stolovania. Nejde pri tom len o to, ktorú vidličku treba zdvihnúť ako prvú. Etiketa nie je nič strojené – ide o esenciálnu slušnosť tak ako všade inde, tak aj pri stole. Nechceme sa predsa prejaviť ako „nekultúrni grobiáni“, ktorí ani nevedia, ako sa najesť v reštaurácii. Ako teda na to?
Vstup do reštaurácie
Niektoré veci je potrebné riešiť ešte pred tým, ako vôbec dorazíme do reštaurácie. Ak sme napríklad vegáni, vegetariáni alebo máme inú diétu, treba to dať hostiteľovi vedieť dopredu. Je nepríjemné uprostred večere riešiť, že jeden z hostí nemá čo jesť. Takisto, ak z nejakého dôvodu budeme meškať, mali by sme to hostiteľovi dať vedieť dopredu a nevymýšľať trápne výhovorky, ktoré nám aj tak nikto neuverí.
Keď už sa ale konečne dostavíme, je dôležité vedieť, kto by mal do reštaurácie vstúpiť prvý. Pri vstupe na akékoľvek iné miesto to zväčša vyzerá tak, že muž otvára dvere a žena vstupuje dnu prvá. Toto však neplatí, keď vchádzame do reštaurácie alebo aj krčmy. Tu vždy prvý vchádza muž. Dôvod je jednoduchý – nikdy neviete, či vám do hlavy náhodou nevletí stolička. Na Slovensku sa predsa dejú kadejaké veci a letiaca stolička by nebola žiadna novinka, a tak necháme vojsť ako prvého muža – len preventívne.
Keď sa nám úspešne podarilo vojsť, muž pomôže žene vyzliecť kabát. Dovedie ju ku stolu a odsunie jej stoličku. Nakoniec si sám sadne oproti nej. Ak si ideme prisadnúť k známym, muži vstanú od stola a podajú si ruky.
Sedenie pri stole
Pri stole sa v žiadnom prípade nesmieme hrbiť ako Quasimodo. Žena práve z tohto dôvodu sedí len na jednej tretine stoličky. Nemala by sa opierať o operadlo a ani si prekrižovať nohy. Mobil, peňaženku, či tašku nikdy nevykladáme na stôl. Dáma si môže kabelku položiť za chrbát, alebo zavesiť na háčik.
Lakte by sa nemali dotknúť stola. Keď jeme, rukami s príborom hýbeme ponad stôl. Medzi chodmi si môžeme ruky položiť na stôl, ale nikdy nie lakte. Ruky by sme mali vždy držať na viditeľnom mieste – nikto nepotrebuje vedieť, s čím sa hráte pod stolom. Pri rozhovore gestikulujeme umiernene a len do takej miery, aby sme spolusediacemu nevybili oko. A v žiadnom prípade negestikulujeme s príborom v ruke. Ak svojej partnerke vrazíte nožom do nosa, na druhé rande s vami zaručene nepôjde.
Venujeme sa len svojmu stolu a ľuďom, ktorýí pri ňom sedia. Je neslušné púšťať sa počas jedla do rozhovoru s niekým, kto sedí o stôl ďalej. Veľmi nezdvorilé je taktiež popri jedle telefonovať, či riešiť obchodné záležitosti. Vaši hostia prišli kvôli vám, a nie aby počúvali, ako padajú akcie, alebo ako sa hádate s manželkou cez telefón. Keď už náhodou pri večeri zbadáte niekoho známeho, môžete ho pozdraviť, či pozvať, aby si prisadol k vám. Od stola by ste ale nemali odchádzať, ak nejde o prípad núdze – napríklad, keď vás ženie na toaletu. Ak vstane od stola žena, muž po jej pravici vstane s ňou.
Obrúsok
V lepších reštauráciách dostanete okrem servítky aj väčší plátenný obrúsok. Zatiaľ čo servítka slúži na utretie úst, obrúsok slúži na to, aby sme sa nepokydali. Rozkladá sa na kolená. Muži si ho rozprestrú cez kolená celý, zatiaľ čo ženy si ho zložia na polovicu. Nezľaknite sa ani vtedy, keď sa vám ho pokúsi rozložiť čašník – nejde o žiadne sexuálne obťažovanie. Po jedle obrúsok zložíme tak, aby nebolo vidno, ako veľmi sme boli pri jedle nešikovní. Servítku počas jedla položíme niekam naľavo od taniera, až dokým nepríde jej čas. Po použití ju položíme do taniera. Ak nám obrúsok, alebo aj servítka, či príbor spadne na zem, určite sa neriadime pravidlom desiatich sekúnd. Jednoducho o tom povieme čašníkovi a on nám prinesie náhradu.
Menu
V dobrej reštaurácii by mali mať dostatok jedálnych lístkov na to, aby si mohli všetci hostia pri stole vyberať naraz. Prednosť by mala dostať žena, ktorá si jedlo vyberá prvá, avšak objednávať by mal muž.
Nie je hanba poradiť sa s čašníkom, ktorý by nám mal vedieť odpovedať na otázky ohľadne menu. Ak si chceme dať napríklad nejakú miestnu špecialitu, alebo si nie sme úplne istí názvami v jedálnom lístku, radšej sa opýtajme. Oveľa väčší trapas by bol, keby si objednáme niečo, čo potom nebudeme jesť.
V ideálnom prípade by nám mali doniesť jedlo ku stolu naraz, aby sme so smutnou tvárou a tečúcimi slinami nepozerali do susedovho taniera, dokým donesú ten náš. Niekedy však obsluha pochybí. Vtedy je slušné chvíľku počkať a opäť dať prednosť žene, ktorá by mala začať jesť prvá.
Víno
Výber vína je zväčša na hostiteľovi. Vyberá ho nie len podľa čísla na cenovke, ale aj podľa preferencií svojich hostí a podľa jedla. Úlohou hostiteľa je potom vybrané víno aj ochutnať. Čašník donesie ku stolu zatvorenú fľašu a otvorí ju až pred našimi očami. Obzrie si zátku, aby zistil, či nie je chybná a teda či víno náhodou nie je pokazené. Potom zátku položí na tanierik, kde si ju môže obzrieť aj hostiteľ.
Čašník následne víno naleje hostiteľovi na inšpekciu. Ten k nemu najprv privonia, potom pohárom pokrúti a sleduje, ako sa víno po pohári rozlieva. Mladé víno bude stekať rýchlejšie, zatiaľ čo staršie a ťažšie víno bude na skle zanechávať stopu. Ďalej hostiteľ skontroluje farbu vína, ktoré nesmie byť zakalené. A nakoniec hostiteľ víno ochutná. Ak je víno pokazené, môžeme ho vrátiť – nie však v prípade, že nám víno jednoducho nechutí. Ak je víno dobré a prešlo ochutnávkou hostiteľa, ten ho jednoduchým kývnutím hlavy schváli. Ak sme si objednali staršie kalovité víno, čašník ho pred nami najprv preleje do sklenenej karafy, aby sa nám kal nedostal do pohárov.
Víno nalieva čašník najprv hosťom a až potom hostiteľovi. Dolievať môže čašník, alebo hostiteľ – nikdy však do nedopitého pohára. Pripíja sa len prvým pohárom vína, a či sektu. Pohár pri pití držíme za stopku – ak pijeme biele víno, tak o kus nižšie ako pri červenom. Pred každým ďalším dúškom najprv dožujeme a utrieme si ústa servítkou.
Prázdny vínový pohár signalizuje, že už si viac neprosíme. Preto by sme si mali v pohári kúsok nechať a dopiť ho pred odchodom.
Káva a čaj
Kávu a čaj pijeme zo šálky bez lyžičky, aby sme si nevypichli oko. Treba si dať pozor, aby sme lyžičkou pri miešaní nezvonili a potom ju vyložíme na tanierik. Neolizujeme ju. Do úst sa lyžička dostane len vtedy keď vyjedáme penu napríklad z kapučína.
Keď sedíme pri stole, šálku dvíhame bez podšálky. Ak ale sedíme na kresle, kedy je od nás stôl vzdialený trochu ďalej, je praktickejšie chytiť si tanierik do ľavej ruky a šálku do pravej. Toto je takisto čas, ktorý môžeme zneužiť na rýchlu cigaretku. Pred tým, ako si zapálime, sa vždy opýtame prísediacich, či im to nevadí.
Nikdy si neobjednávame expreso, alebo pikolo. Pri týchto slovách sa väčšina čašníkov dva razy prežehná a vytiahne svätenú vodu. Ak chcete malú kávu, vypýtajte si ristretto - tá je malá asi ako poldecák. Ak chcete obyčajnú kávu, vypýtajte si espresso. A ak chcete veľkú kávu, akú vám robí stará mama do duritky, potom si môžete vypýtať napríklad americano alebo klasickú zalievanú kávu. A ak neviete, čo chcete, radšej sa poraďte s čašníkom.
Konverzácia
Či už ste na oslave, prvom rande, alebo obchodnom stretnutí, určite nechcete, aby vládlo pri stole trápne ticho, prerušované len cinkaním príboru o tanier a hlasným mľaskaním. V prvom rade, v spoločnosti sa nemľaská, nesrká a takisto sa nerozpráva ani s plnými ústami. Čokoľvek chcete svojim hosťom povedať, počká to, dokým dožujete. Je však dôležité vedieť aj to, o čom sa pri jedle hovoriť nemá.
Gentleman nehovorí priveľa o svojej rodine, či osobných problémoch. (Na prvom rande by ste predsa na priateľku nevysypali všetko o svojej žene a pohlavných chorobách.) Nesedíme u psychológa, aby sme spolusediacim vysvetľovali naše traumy z detstva. A nie sme ani tetky na trhu, aby sme klebetili a ohovárali všetkých svojich známych. Teraz sa všetci muži ohradia, že predsa oni neklebetia, lebo to robia len ženy. Hlúposť. Muži sú často omnoho väčší klebetníci, ako ženy. Zdržte sa aspoň pri stole rečí o tom, ako sa vaša kolegyňa dostala k povýšeniu a o tom, ako hlboko je váš kamarát pod papučou.
Pri konverzácii by sme mali hľadať spoločné témy a záujmy. A v prvom rade by sme mali svojich spoločníkov počúvať. Pravý gentleman vie, kedy treba vyjadriť svoj názor, ale aj kedy si treba vypočuť názor iných. Neskáčeme nikomu do reči, neprekrikujeme sa, nehádame sa a nezvyšujeme hlas. Rešpektujeme ľudí okolo seba a sme empatickí. Len tak sa môžete stať pravým gentlemanom.
Zdroje:
https://spolocenskaetiketa.sk/ako-sa-spravat-pri-spolocenskom-stolovani/
https://spolocenskaetiketa.sk/ako-si-objednat-vino/
https://www.interez.sk/pravidla-etikety-kazdu-prilezitost-ktorych-by-mal-rozhodne-vediet-kazdy/
https://menucka.sk/magazin/etiketa-restauracii-poradime-vam-restauracny-bonton/
https://spolocenskaetiketa.sk/spravne-stolovanie/